Aký je Fujifilm X-T5?
Úvod
Najprv trochu histórie. So Sony Alpha som začal v roku 2014 od modelu NEX3 a prešiel som cez NEX6, a6000, a6300 až po a6500. Keď potom vydali a6400, ktorá je v niečom slabšia a v niečom zase lepšia ako a6500, a potom ešte pridali aj a6600, tak som si povedal, že so Sony stačilo. Vlajkový model je za pol roka béčkom a rýchlo stráca hodnotu. Chcete lepší autofocus? Kupujte nižší a6400 s horším gripom. Chcete väčšiu batériu? Tak drahý a6600 aj s IBIS-om. Chcete dobrú cenu? Tak plastový a6100. Príliš veľa možností, len žiadna nie optimálna.
Dal som si prestávku od fotenia a keď mi to po dvoch rokoch zase začalo chýbať, rozhodol som sa skúsiť Fujifilm. Chcel som skúsiť opustiť technologicko-sterilno-minimalisticko-dokonalý počítač s vymeniteľným objektívom a skúsiť niečo čo „páchne za olejom“, čo by zmenilo môj prístup k foteniu a vrátilo radosť.
X-T5 vs X-T3
Kúpil som si X-T3: retro look, plno čudlíkov, lepší hľadáčik, lepšie farby, úplne iný svet. Tri dni som chodil vysmiaty z toho, ako je to dokonale krásne spracované. Z prvvého fotenia na vianočnej Hlavnej ulici v Košiciach som bol úplne nadšený, mal som zase z fotenia radosť. A keď som potom videl tie farby, tak som sa zamiloval. Lenže… Po čase mi začalo prekážať, že tá krásna mašinka nemá IBIS, Fujinony bývajú bez stabilizácie, batéria malá. Autofocus nie taký spoľahlivý ako na už prekonanej a6500. Tak čo, žeby X-T4? Hmm, tá má zase do boku vyklápací displej, čo mne vadí a autofocus stále nič moc. Tak som dumal a dumal a oni medzičasom vydali X-T5. Po X-H2s a X-H2 možno aj nečakane skoro. Ale papierovo vyzerá naozaj ideálne: IBIS, veľká batéria, dozadu vyklápací displej, trochu menšie rozmery, 40MPx, prísľub lepšieho autofocusu, 2 SD karty. A tak som si ju objednal a tým asi aj vyčerpal zásoby X-T5 na Slovensku. Možno som aj prvý a jediný majiteľ? Napíšte mi komentár, keď ju máte tiež 🙂
Grip
Oproti X-T3 sa naozaj výrazne lepšie/istejšie drží. Nie je to len tvarom gripu ale fotoaparát je trochu tučnejší. A hoci to nemá grip masívny ako Sony, drží sa úplne príjemne aj s ťažkým objektívom 16-55/2.8. Po hodinovej reportáži som vôbec nemal nepríjemný pocit v ruke. Takže ak sa niekto bojí, že grip stále nie je dosť hlboký, tak nebojte sa, je naozaj dobre urobený. Je to malý pokrok v dizajne ale veľký pokrok v ergonómii.
Batéria
Batéria je tá istá ako v X-T4, ale X-T5 má efektívnejší procesor, a tak vydrží dlhšie. Po hodinovej reportáži z batérie ubudlo 15%, takže je to fakt dobré. Na svadbu nespotrebujem 10 batérii ako kedysi :).
IBIS
Robil som si test a pri 55 mm ohnisku udržím pol sekundy, takže úplne super. Niekto povie, že IBIS je nepodstatný, lebo aj tak sa rozmažú pohyblivé subjekty. A dá sa bez toho žiť. Ale podľa mňa je stabilizácia ďalší nástroj, ktorý fotograf môže použiť vo svoj prospech.
Čudlíky
Tlačidlá na zadnej strane sú iné ako na X-T3. Asi trochu lepšie, ale nie nejako prevratne. Trochu mám pocit, akoby každý čudlík bol iný. Napr. AF ON je najviac vystúpený, guľatý. AEL je plochý a len mierne vytŕčajúci. Q je zase plochý, zapustený. Mne to príde trochu ako optický chaos, ale dizajnéri asi mali nejaké požiadavky, že AF-ON musí byť odlíšený, aby sa ľahko nahmatal, Q musí byť zapustený, aby sa nestláčal omylom, atď. A to je dobrý signál, že sa ergonómia posúva vpred.
Kolieska na nastavovanie ISO a času uzávierky majú vraj lepšie uzamykacie tlačidlá. Nepozorujem žiadnu výraznú zmenu, proste sa normálne zatláčajú a funguje to dobre :). Osobne mi je ľúto, že páčka, ktorá na X-T3 nastavovala fotometriu, teraz prepína medzi fotením a videom. Ak je to „photography-first“ prístroj, tak táto páčka naozaj celkom nedáva význam, ale to je jediné maličké mínus.
Úchytky na popruh
Keď už som pri takých detailoch, tak som mal nádej, že tie odstávajúce ušká s vysiacimi trojuholníčkami na prevlečenie poprhuhu, sú prekonané a mohli by sme mať niečo zapustené, nenápadné, čo nebude zavadzať, keď popruh nechcem použiť. Niečo ako majú „kanóny“. Tak možno nabudúce; teraz už poďme na vážne témy.
40MPx
Rozlíšenie senzora ma pravdupovediac odrádzalo od kúpy. Načo mi toľko pixelov (7942 x 5295)? Nikto neuvádzal, aké veľké sú RAWka v praxi. Takže: bez kompresie okolo 70 MB, s bezstratovou kompresiou 43-50 MB, so stratovou asi 27 MB, pričom pokles kvality som si nevšimol. Používam bezstratovú kompresiu, takže ono si to žiada trochu väčšie a rýchlejšie SD karty a priestor na diskoch. Spracovávam to v Capture One 23 a na laptope s procesorom i7 a 32GB RAM nie je žiadny problém, ide to svižne. Moje obavy teda opadli. Trochu škoda je, že sa v menu nedá nastaviť veľkosť RAW, ako to už majú Sony. Možno to pridajú vo firmvéri. Ale tie výhody, to je fantázia. Orežete polovicu fotky a stále mate 20 MPx. Keď som o tom len čítal, tak ma to nijako nenadchlo, ale keď som z 55 mm objektívu dokázal urobiť 110 mm a stále mať kvalitu, ktorá presahuje možnosti sociálnych sietí, tak som zostal nadšený.
Kvôli vysokému rozlíšeniu sú pixely maličké, a to vyvoláva diskusie, či stúpne šum. To sa však nepotvrdilo. Zdá sa, že kvalita senzorov, čo sa týka šumu, je od čias a6300 približne rovnaká. Niektorí revieweri dokonca prezentovali, že na 40Mpx je šumu menej, pretože sa pri zmenšení fotky spriemeruje. Z môjho pohľadu je to tiež úplne v norme, nie je to žiadny pokrok, ani žiadny krok späť.
Máme tu však natívne ISO 125 miesto ISO 160. V reportáži to nevyužujem, ale keby som bol krajinkár alebo umelec, tak azda áno. Tiež by som asi využil 160MPx rozlíšenie, ktoré sa dá vyskladať pixel-shiftom z 20 záberov, ale má sa robiť zo statívu a len pre statické scény.
Kde je ešte Fujifilm ohromný, je rýchlosť uzavierky. Mechanickou uzávierkou vie dať čas 1/8000 s už dávno, ale elektronickou teraz dokáže 1/180000 s.
Autofocus
Oproti X-T3 je to naozaj veľký-veľký pokrok. Procesor je 2x výkonnejší, počet zaostrovacích pixelov je omnoho vyšší. Sledovaniu objektu začínam veriť ako pri Sony a6500. Pri X-T3 sa na sledovanie spoľahnúť nedalo, počet zle zaostrených záberov bol veľký. Teraz sú zelené štvorčeky naozaj prilepené na objekt, je to subjektívne „stokrát“ responzívnejšie. To isté platí pre zaostrenie na oko – konečne to vyzerá spoľahlivo.
Na internete sa objavujú zvesti, že ono to vyzerá dobre na displeji, ale že zábery v skutočnosti nie sú zaostrené vždy. Na to sa zase objavujú protihlasy, že ide asi o chybu fotografa, zlé nastavania alebo vadný kus. Tak ja za seba zatiaľ nehlásim problém s ostrením. Všetky fotky, čo som spravil, boli zaostrené presne. Používal som AF-C.
Viem, že sledovanie psa bežiaceho k vám to ešte stále nezvládne tak dobre ako Sony. Tiež som narazil na to, že počas fotenia potrebujem zaostrovanie na oko striedavo vypínať a zapínať. Keď je zapnuté, tak občas nachádza tváre aj tam, kde nič nie je. Pri Sony som s týmto problém nemal. Ale mám nádej, že aktualizáciou firmvéru sa to bude dať zlepšiť.
Sledovania zvierat, vlakov, áut, motoriek a lietadiel som najprv považoval za nepodarený výstrelok. Prečo by som v menu mal vyberať to, čo chcem sledovať? Ale má to takto aj Sony a7R5. Nemám to ešte vyskúšané. Podľa recenzií to vyzerá dobre, pokiaľ sledujete napr. jedno auto. Akonáhle ich je viac, nastáva problém, keď vami vybrané auto prechádza poza prekážku. Vtedy fotoaparát prepne na iné auto. Takže táto funkcionalita asi na ostré/profesionálne použitie v praxi bude musieť trochu dozrieť.
Farby
Až odkedy mám Fujifilm, tak chápem, čo je to color-science. Pri Sony som bral za normálne, že som farby selektívne upravoval: červenú to totiž ťahalo do oranžovej, žltú do zelenej, modrú do fialovej, farbu prírodného dreva to vykresliť absolútne nevedelo a na pleťovke to ťahalo farby od zelena do fialova. Niekde som čítal, že senzor môže byť citlivý na infračervené žiarenie, preto teplo vyžarované z pleti môže farby skresľovať. Kto vie.
Pri Fujifilme nepoužívam žiadne film simulations, nemusím sa dotknúť vyváženia bielej a o selektívnej farbe ani nehovorím. Fujifilm má skúsenosť s fotografiou 80 rokov a je to vidieť. Nie, nejde len o snobské reči Fujistu; ide o to, že mi to ušetrí veľmi veľa času v postprocese.
XT-5 vs a6x00
Uvažoval som aj nad kúpou a6600. Tá má určite ešte trochu lepší autofocus. V ruke sa drží asi ešte trochu lepšie. Navyše, čo som po roku s Fujifilmom zistil – tie kolieska na nastavenie ISO a času uzávierky sú vam pri rýchlej reportáži tak akurát na ozdobu. Vyzdvihujú to umelci, ktorí sa na jeden záber šteľujú niekoľko minút. Lenže čo z kolieska, ktoré ukazuje, že čas je 1/100 s, keď zadným command dialom si to dokážem posunúť? Potom to koliesko vlastne klame. Alebo čo z toho, keď si chcem nastaviť hodnotu, ktorá na koliesku nie je? Najprv nastavím koliesko a potom zadným command dialom ešte doladím – a zase to klame. Čo keď chcem kolieskom rýchlo otočiť, ale je zamknuté? Tak najprv odomknem, pretočím, znovu zamknem. A okamih je fuč. A prečo sa koliesko kompenzácie expozície nedá zamknúť? Čo keď ho otočím náhodou? To isté platí pre ovládanie clony na objektíve. Takže záver – telo a6x00 je úplne v pohode, po niekoľkých nafotených svadbách som s ním nemal ani jeden problém, že by na niečo chýbal čudlík.
Takže prečo som si nevybral a6600? Jednak sú to farby. Jednak to má microUSB. To nemôžu myslieť vážne. Jednak to má slabšie rozlíšenie displeja aj hľadáčika. Jednak to má trochu nepraktické menu v horizontálnom rozložení, čo je nelogické, pretože scrolluje sa vertikálne, takže naraz na obrazovku nevojde toľko riadkov, ako u iných značiek, ktoré majú menu vertikálne. No a má to 24MPx senzor. Čo je viac ako dosť. Lenže keď si raz zvykneme na orezy, ktoré si môžeme dovoliť pri vyššom rozlíšení, tak to bude nedostatok. A nakoniec, Sony v APS-C sektore ponúka len 1 slot na pamäťovú kartu, ktorá sa nie najpríjemnejšie vkladá zospodu do štrbiny vedľa batérie. Fujifilm má dedikované dvierka zboku, ponúka 2 sloty, či už chceme zvýšiť celkovú kapacitu alebo chceme zálohovať, alebo tu ukladať RAWy a tu JPEGy alebo dokonca HEIFy.
Bolo by veľmi zaujímavé vedieť, čo plánuje Sony s APS-C ďalej, či to bude a6700, či a7000, ktoré dostanú konečne USB-C, 2 sloty na karty. Možno prídu so senzorom, ktorú bude o 1EV menej šumieť? Dovtedy, kto chce to najlepšie od Sony, musí ísť do fullframu, zatiaľčo u Fujifilmu je to najlepšie v APS-C.
Záver
X-T5 je naozaj krásny-krásny fotoaparát s obrovským potenciálom. Môžem si byť skoro istý, že najbližšie 2 roky to bude takmer vlajková loď vo svojom sektore. Dúfajme, že firmvér nám časom ešte o čosi zlepší zaostrovanie na oči.
V galérii nájdete pár fotiek z mini-reportáže, ktorú som spomínal. Je to inaugurácia môjho kamaráta Františka za starostu v mestkej časti Košice-Myslava. Udialo sa to v miestnom klube dôchodcov. Priestor tam nie je veľký ale pritom je pomerne členito usporiadaný a plne obsadený, takže sa mi nepodarilo urobiť zábery na titulku Forbesu :).